Josefe, potkali jsme se vlastně teprve nedávno, a to přímo tady na ATI. Chtěla bych se Tě proto na úvod zeptat: Když se zpětně díváš na svůj život, jak vnímáš Boží vedení a co Tě přivedlo ke kazatelské službě a později i k působení na ATI?
Spätne keď sa pozriem do svojich ranných rokov, vidím úžasnú Božiu milosť, ktorá ma zachránila vo veľkom počte prípadov – zápal mozgových blán, anafylaktické šoky, pred pádom do kameňolomu, pred utopením… a pripravoval ma na kazateľskú prácu. Asi ako 11 ročný som čítal Pioniersky zápisník, kde boli viaceré slávne osobnosti pôsobiace na Slovensku, a všimol som si, že mnohí vedeli hebrejsky a grécky. Netušil som prečo, ale zatúžil som vo svojom srdci sa tieto jazyky naučiť. Až neskôr som pochopil, že to bol Pán, kto za tým stál, a túžba po jazykoch ma priviedla k štúdiu teológie, práci kazateľa a neskôr aj učiteľa na ATI.
Jestli mě paměť neklame, pracoval jsi také jako knižní evangelista, je to tak?
Áno, bolo to krásnych 13 rokov, ktoré ma neskutočným spôsobom obohatili v otázkach dôvery v Hospodina. Boli to ešte časy, keď bolo možné chodiť po dedinách a mestách, navštevovať ľudí v ich bytoch, absolvovať krásne rozhovory o viere, a zanechať za sebou tichých poslov v podobe kníh. Veľmi rád na to spomínam, hoci to nebola ľahká práca. Pán ale mnohorakým spôsobom otváral srdcia ľudí pre naše knihy a boli z toho nádherné rozhovory a skúsenosti. Mnohé aj veľmi humorné. Aj po rokoch, keď prechádzam cez niektoré dediny, tak si pamätám, kde som akú knihu predal. Bude to v tom Božom kráľovstve veľmi zaujímavé vidieť, ako naše knihy prispeli k záchrane mnohých ľudí.
Jak probíhal Tvůj přechod od práce knižního evangelisty ke kazatelské službě? Vnímal jsi v něm Boží vedení? Provázel Tě při tomto rozhodování nějaký duchovní zápas?
Počas práce na Božom diele v podobe KE, služby zborom, vyučovaním priateľov, prišlo Božie pozvanie ku štúdiu na TS. Na roky spojené so štúdiom spomínam s láskou. Všetky informácie som hltal, zaujímalo ma úplne všetko. Boli to nádherné hodiny so skvelými učiteľmi aj so spolužiakmi. Som vďačný Bohu aj cirkvi, že seminár podporovali, aby mohlo dielo pokračovať. Intenzita vzťahu so seminárom bola nasledovná: obrovská láska, veľká láska, láska a nakoniec sa dostavila únava. Štúdium, práca, rodina s malými deťmi, 5-ročné štúdium si vyžiadalo svoju daň, ale nič neľutujem.
Do kazateľskej práce ma Pán povolal slovami Iz 6,8: „Koho a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“ Bol to úplne rovnaký text ako pri povolaní do KE – tam to bolo v knihe od EGW – tu to bolo priamo z Písma. Klasickú prácu kazateľa som vykonával od r. 2006 do r. 2026, kedy sa posúvam na pre mňa novú pozíciu vo svojom živote. Kazateľská práca bola krásna, zároveň náročná, ako každá práca s ľuďmi. Tak ako na konci KE som cítil potrebu zmeny, tak to podobne bolo aj v kazateľskej práci. Mám rád štúdium a vnímal som, že sa potrebujem posunúť ešte niekam inam. Pán mi bol milostivý a stalo sa tak.
Na ATI ale nejsi jako učitel úplným nováčkem. Působil jsi zde už několik let, než ses dostal do dnešní role vedoucího katedry biblistiky a spirituála. Jak tato cesta probíhala?
Áno, myslím, že od r. 2017 som učil evanjeliá na katedre NZ. A na jeseň v r. 2025 prišla ponuka učiť Nový zákon celý plus pracovať pre ATI ako spirituál pre študentov. Vnímal som to ako ponuku od Pána, za ktorú som veľmi vďačný a zároveň je to pre mňa výzva, aby som naplnil očakávania, ktoré sú s tým spojené. Pre ATI budem pracovať v úväzku 0,8 a pre SZ 0,2. Pre ATI ako učiteľ a spirituál, pre SZ ako vedúci oddelenia SŠ a Výchovy, plus ako vysvätený kazateľ pre nevysvätených kazateľov pre Zvolen a B. Bystricu.
Být spirituálem je velkou předností, ale zároveň i velkou zodpovědností. Jak se chceš vyrovnat s nároky, které jsou s touto službou spojené?
Môj bezprostredný predchodca, Aleš Zástěra – ako aj predchodcovia – nastavil vysokú latku kvality a rád by som ju zachoval. To čo budem najviac potrebovať je pokora pred Najvyšším, vedomie si záväzku a kvality spojené s prácou so študentami. Je tu záväzok byť s nimi spojený „pupočnou šnúrou“, starostlivosti ako o svoje „mláďatá“, byť s nimi v dobrom i zlom. Načúvať, motivovať, viesť, pomáhať… všetko čo bude potrebné. Jednoducho, aby spomínali na štúdium, učiteľov v dobrom a s láskou. Spolu s kolegami urobíme všetko preto, aby úspešne doštudovali. A potom, akosi „očkom“ sledovať, ako sa budú vyvíjať ich ďalšie životné osudy, keď budú Pánovi slúžiť v rôznych funkciách, v cirkvi aj v spoločnosti s hrdosťou, že ATI prispela svojou „troškou do mlyna“.
Jaké je Tvé přání pro studenty, které už znáš, i pro ty, kteří na ATI teprve přijdou?
Spolu so štvorročným štúdiom, ktoré otvára priestor pre uplatnenie v kazateľskej, po doplnení štúdia aj v práci kaplánov vo väzniciach a nemocniciach… otvárame dvojročné štúdium pre rozšírenie vedomostí a zručností pre službu v cirkvi. Počet študentov sa nám prudko zvýši, čo nás vystaví novej, zaťažkávacej, ale zároveň radostnej službe.
Študentom prajem, aby prežili to veľké nadšenie pri štúdiu, aby napriek náporu a ťažkostiam hľadeli vždy na Pána, ktorý ich povolal. Aby Mu boli verní, oddaní a plní Jeho dobroty, láskavosti a múdrosti. Aby všetko svoje štúdium uvrhli na Hospodina, veď On sa o všetko stará. Aby prežívali Jeho blízkosť vo všetkých životných situáciách, aj pri skúškach, ktorých sa mnohokrát obávajú. Ale my učitelia im chceme stáť po boku a zvíťaziť spolu s nimi. Chceme spolu s nimi spievať pieseň víťazstva, pieseň Baránkovu, čiastočne tu na tejto zemi a potom aj v Božom kráľovstve. Milí študenti: „Nepřátel se nelekejte a na množství (studia) nehleďte. Pána svého v srdci mějte, proň a s Ním bojujte a před nepřáteli neutíkejte! Na ně, hŕ na ně!“
